Test Renault Captur Helly Hansen dCi EDC

Helly mu sedí najviac

Captur sa vezie na módnej vlne crossoverizácie, individualizácie a iných zácii. Ak auto vyberáte v prvom rade hlavou, tak do nej nevojde zvýšený podvozok, ani dvojfarebná karoséria. Pobežíte si kúpiť kombi zo sekcie malých áut. A v bielej. Ale niektorí chcú mať auto pekné. A od toho tu práve malý crossover je.

Vyzerá drsnejšie ako Clio, ponúka viacero možností úpravy exteriéru. Ale hlavne si ich môžete pozrieť v konfigurátore. Ten Renault na webe zvládol bravúrne. Aj Captur zaberie pár chvíľ porovnávania farebných kombinácií a výbav. Lenže potom aj tak skončíte s vrcholom ponuky.

Máte peniaze na nové auto. Nie veľa, ale predsa. Tak ako sa rozhodnete. Pôjdete za každú cenu do niečoho rozumného, alebo sa necháte trochu uniesť? Kúpite si najlogickejšiu voľbu, čiže Daciu Logan MCV, alebo siahnete po niečom inom? Renault Clio je v tomto boji tiež reálny súper. Lenže existuje niečo viac cool a stále za rozumnú sumu.

Teda, nebudeme obmedzení na jednu značku, alternatívu ku Capturu má vo svojom portfóliu aj Nissan (Juke), Peugeot (2008) a konkuruje mu v podstate aj Citroën C4 Cactus. Lenže pri pohľade na tvary je jasné, že Džuk a 2008 nesadnú každému. C4 Cactus zase vyzerá ako z budúcnosti a má niektoré netradičné riešenia. Takže zostanete pri Capture.

Výbava Helly Hansen sa na Captur naozaj hodí. Prečo? Na to je jednoduchá odpoveď. Síce aj oranžová s béžovou strechou vyzerá schopne, ale čierno-červená nepodlieha módnym trendom a bude pekná vždy. Červená metalíza s tmavším odtieňom vyzerá lepšie ako veľa iných červených farieb.

Ale možno je to aj oblými nárazníkmi, že tak vyniká. Čierna strecha a čierne spätné zrkadlá musia byť. Bez nich by Captur stratil tak 60 percent svojej osobnosti. K farebnej dokonalosti sa pripájajú aj plastové doplnky s hliníkovými imitáciami ochrany podvozku a samozrejme disky kolies, znova s čierno-strieborným sfarebením.

Zipsy nehľadajte

Captur znova vytŕča. Súčasné autá majú v základnej ponuke čiernu, sivú a možno béžovú farbu interiéru. Luxusné značky v individualizačnom programe vedia ponúknuť aj iné, ale pri malých autách to až také bežné stále nie je.

Výbava Helly Hansen prenikla aj do vnútra. Červené poťahy sedadiel, teda červeno-čierne znova interiér posúvajú na vyššiu úroveň. Lenže práve tieto pekné poťahy strácajú jednu z funkcií tých, ktoré sú vo vyšších výbavách Capturu. Nedajú sa odzipsovať a hodiť do práčky. Stále existuje tepovač a aj možnosť nebyť prasiatko a užívať si farby a tvary.

Volant našiel miesto medzi imitáciami karbónu. A vôbec mu to imitovanie nejde zle. Naviac plastová časť na dotyk pôsobí príjemne. Ak do Capturu presadnete z iného malého auta a chytíte kormidlo, budete rozmýšľať, či tá hrúbka nie je až príliš. Nie je. Zistíte to hneď po prvých kilometroch.

Z volantu máte pocit kvality. Radiaca páka automatu mu to trochu kazí. Je pevná, dobre sa drží, ale odisťovacie tlačidlo nepôsobí až tak, ako by ste chceli. Jasné, niektoré autá sú na tom ešte horšie. Druhé, čo zamrzí najmä mäkko-plastofilov sú tvrdé plasty prístrojovej dosky. Kto má vlastne potrebu ohmatávať prístrojovú dosku? Veď ten plast v Capture vyzerá dobre a je ľahký na údržbu, tak čo viac treba. Možno si tvrdosť prístrojovky ani nevšimnete, lebo oči padnú na červené detaily a toto nebudete potrebovať riešiť.

Riešiť budete vnútorný priestor. Vpredu je ho dosť. Len lakťami sa možno občas stretnete so spolujazdkyňou, či spolujazdcom. Na zadných sedlách logicky traja väčší dospelí nebudú mať radosť, ale odvezú sa. Dvaja celkom slušne. Miesto na kolená nechýba a nechýba ani na hlavu, ak meriate do 185 centimetrov. Malé sklamanie nastane pri pohľade du kufra. Je akýsi malý. Vtom si všimnete malý otvor na ruku. Práve ním sa dá vytiahnuť medzipodlaha. Takže nakoniec nie je až taký malý a ešte sa dokonca dajú zadné sedadlá posunúť dopredu. Variabilita výborná.

Stále predokolka

Helly Hansen s EDC a dCi je o pohodlí. Čo? Auto je jednoducho pohodlné. Nevystupujete z neho s prehnanou únavou, cesta ubieha veľmi rýchlo a Captur skresľuje rýchlosť. Idete sto a zdá sa, že sa motáte pomaly a všetkých brzdíte. Pravdu odhalí až pohľad na digitálny tachometer. Ten istý pohľad odhalí aj absenciu stupnice teploty motora. Tú supluje aspoň kontrolka studeného agregátu.

Testovaný Captur poháňal osvedčený motor 1,5 dCi s 66 kW (90 k), ktorý nachádza uplatnenie nielen v Renaultoch, ale aj Daciách, Nissanoch, či Mercedesoch. Tu je spojený so šesťstupňovým dvojspojkovým automatom EDC. Podobne riešená prevodovka pracuje aj v Cliu RS. V Capture nemá žiaden športový režim, ale aj napriek tomu radí celkom rýchlo. Prevody skáču bez trhania, ale siedmy stupeň si budete želať najmä na diaľnici. Inokedy zase príde na um myšlienka o pádlach pod volantom. Nie sú úplne potrebné, ale hodili by sa. V každom prípade, kombinácia dCi a EDC zvláda jazdiť aj za 4 litre. Lenže iba v prípade, že motor priškrtíte do režimu ECO. Normálne k tomu prirátajte 0,3-0,4 litra.

Jazda je v prvom rade komfortná. Zákruty tiež nerobia problémy. Vyššia stavba karosérie môže napovedať niečo o nakláňaní, ale to je len povera, Captur sedí veľmi dobre. Strach nepríde ani mimo spevnených vozoviek. Medzi sedadlami sa na ovládači Extended Grip, ktorý mal aj Scénic X-Mod, dá nastaviť, čím budete prechádzať a podľa toho sa upraví rozdeľovanie krútiaceho momentu medzi nápravy. Takže ani výlet mimo asfaltových ciest nie je problémom. My sme s ním zvládli aj sneh hlboký približne 10 centimetrov a vyjazdené koľaje.

Stojí za to?

Testovaný Captur stál tesne cez 20 000 eur, čo sa môže zdať ako veľa, ale reálne začína na 11 990 eurách, s plnou výbavou s navi, automatickou klímou a Helly Hansen balíkom už od 16 090. My by sme možno ušetrili tie peniaze za automat a zobrali naftový motor s manuálom. Aj keď by bol do auta ideálny pohon všetkých kolies a výkonnejšia alternatíva 1,5 dCi s 81 kW (110 k), podobne ako to má Dacia Duster.

Zdroj: www.Autogrip.sk